Kenneth O. Morgan a kolektív - Nakladatelství Lidové noviny, Praha 1999

Edíciu Dějiny státu obohacuje kniha autorského kolektívu vedeného Kennethom O. Morganom Dejiny Británie. Ako vyplýva už z názvu knihy, nejde len o dejiny Anglicka, ale aj o dejiny ďalších troch krajín britskej koruny - Škótska, Walesu a Írska, čo dáva tejto publikácii širší rozmer.

Kolektív autorov knihy tvorilo desať profesionálnych historikov, ktorí sa špecializujú na určité vývojové obdobie. Ich opis historických udalostí si však nekladie za cieľ podrobný opis historických faktov, ale skôr pútavé rozprávanie o historických udalostiach v ich príčinnosti, následnosti a podmienenosti. Prvú kapitolu Peter Salway venuje počiatkom britských dejín, ktoré boli poznamenané príslušnostou k Rímskej ríši. John Blair opisuje dynamické búrky a dramatické vzmáhanie sa mestského živlu v anglosaskom období až do jeho definitívneho, násilného konca pri Hastingse. V ranom stredoveku rozpráva John Gillingham ságu o dobývaní prerušovanom pričastými porážkami na francúzskej i britskej pôde a opisuje výbušnú spoločnosť nachádzajúcu sa na sklonku 13.storočia pod takým tlakom, že sa ocitla na pokraji triednej vojny. Aj napriek tomu, že bola táto vojna odvrátená, v neskoršom stredoveku, ako píše Ralph A. Griffiths, po dlhotrvajúcich vojnách vo Francúzsku nasledovalo v Británii 15.storočia vrenie medzi aristokratmi, sprevádzané domácou obnovou po morovej rane a sociálnych vzburách. Doba Tudorovcov sa, ako ukazuje John Guy, vyznačovala mimoriadnym tlakom obyvateľstva na hospodárske zdroje, náboženským konfliktom a hrozbou cudzieho vpádu. Výsledné politické a náboženské napätie, ktoré zdedila dynastia Stuartovcov, analyzuje John Morrill ako obdobie, v ktorom sa za sebou strhujúcim tempom valili dve občianske vojny, kráľovražda, republika, reštaurácia a revolúcia. Zdanlivá povrchná stabilita, blahobyt a kultúrna rozpínavosť gregoriánskej doby, ako ukazuje Paul Langford, ustúpili rýchlemu rozmachu priemyslu, obchodu a techniky, aký dovtedy nemal vo svetových dejinách obdobu, a aj novým revolučným podnetom prúdiacim z amerických kolónií a z republikánskeho Francúzska. Začiatkom 19.storočia, ako uvádza Christopher Harvie, sa krajine podarilo vyhnúť revolučnej nákaze, ktorá vtedy besnela v ostatných európskych štátoch. Namiesto toho však prichádza mohutný rozvrat sociálneho usporiadania a pojmu právneho štátu. I zdanlivo neprekonateľné triedne rozdiely, kvôli ktorým Marx zaraďoval Britániu do prednej línie revolučnej apokalypsy. Obdobie konca 19. a začiatok 20. storočia, ako ho opisuje H.C.G. Matthew, smerovalo od zdvorilej sebaistoty Veľkej výstavy k úzkostnému času konca storočia s vtedajším sociálnym napätím, imperialistickými neurózami i pocitom národnej bezbrannosti. Doba po roku 1914, ktorú opisuje Kenneth O. Morgan, bola svedkom dvoch svetových vojen, drvivých ekonomických tlakov v 30. a 70. rokoch a násilného vytláčania Británie z jej „miesta na slnku“ Josef Polišenský je autorom doplňujúcej kapitoly, ktorá opisuje tradície česko - britských stykov od stredoveku do súčasnosti. Záver knihy tvoria dodatky obsahujúce prehlad anglických, škótskych a waleských panovníkov, ministerských predsedov v rokoch 1721 - 1991, genealógiu kráľovských rodov a chronologický prehľad najdôležitejších udalostí.

Táto publikácia je výborným čítaním pre odbornú, ale predovšetkým pre laickú verejnosť, ktorá sa zaujíma o históriu všeobecne a osobitne o históriu Veľkej Británie.